Dieťatko komunikuje s mamou od prvého okamihu, čo príde na svet. Nejde síce o reč v pravom zmysle slova, avšak rozhodne je to plnohodnotný spôsob komunikácie v tejto etape života dieťaťa.
Máte s bábätkom svoju „reč“ a rozumiete si aj bez slov?
Komunikácia mimikou a gestami
Pozorná mama vie zakrátko odsledovať, kedy je jej dieťatko unavené (šúcha si očká), kedy sa necíti komfortne (odvracia zrak a díva sa inam) alebo je hladné (zviera päste). Napriek tomu privíta, ak sa komunikácia medzi nimi rozvinie a vedia sa dohovoriť aj inak – napríklad mimikou.
Bábätká milujú rôzne grimasy a gestá, preto s nimi nešetrite a používajte ich vždy, keď sa dá. Ani sa nenazdáte a dieťa ich bude po vás opakovať.
Rovnako vedia už novorodenci vycítiť maminu náladu. Stres, hnev či smútok – toto všetko dobre vnímajú a ešte rýchlejšie sa to na nich prenesie. Nedivte sa preto, ak je vaša nervozita sprevádzaná plačom dieťaťa.
Dotyky ako účinný komunikačný prostriedok
Objatie deti veľmi potrebujú. Dotýkajte sa svojho bábätka, dávate mu tým pocit bezpečia, vďaka čomu je pokojnejšie a rýchlejšie zaspí. Neraz stačí ruka položená na čelo dieťaťa a razom je po plači.
Sila maminých dotykov je zrejmá aj pri kúpaní a masáži bábätka detským olejom.
Ako sa vyvíja reč – jej fázy
Prvý rok v živote dieťaťa je plný zmien a neustáleho vývoja. Z ležiaceho nemluvňaťa sa vám doslova pred očami mení na nezastaviteľné batoľa, ktoré neustále niečo bľaboce.
Kedy dochádza k najväčšiemu pokroku vo vývoji reči?
Po prvých troch mesiacoch, kedy dieťa vydáva iba reflexívne zvuky tvorené samohláskami, ktoré sú súčasťou kriku či plaču, neskôr sa pridávajú aj prvé spoluhlásky vyjadrujúce radosť a vzrušenie, nastáva zlom. Približne v 4. mesiaci sa začínajú objavovať prvé slabiky ako ta, ma, pa, ba – odtiaľ aj prvé slovíčko mama, baba alebo tata. Bábätko všetko naokolo počúva, vníma a napodobňuje. Zvukmi dokáže reagovať na iné osoby.
Polročné bábo už naplno džavoce. Zreteľne vyslovuje spojenia obľúbených slabík ako mama, tatata, bububu, bababa… Až postupne sa z toho stáva zámer a dieťa mamu či tatka osloví priamo.
Približne v 9. mesiaci rozumie slovám, ktoré najčastejšie používate – okrem iného aj zákazom „nie“ a „nemôžeš“ (otázne však je, či na ne aj reaguje). Zopakovať ich ešte nevie, avšak to mu nebráni, aby si vytvorilo „vlastnú“ reč.
Pred ukončeným 1. rokom života začína dieťa cielene pomenúvať veci okolo seba – je to čas, kedy povie prvýkrát vytúžené „mama“ alebo „tata“, a nie je to náhoda.
Platí, že každé dieťa je individualita a má svoje vlastné tempo, a preto sa dané pokroky vo vývoji reči môžu rôzniť. Nepanikárte, ak nehovorí podľa tabuliek a radšej ho skúšajte „rozrozprávať“ hravou formou.
Spôsoby, ako detskú reč lepšie rozvinúť
To, že niektoré deti sa rozhovoria skôr ako iné, môže byť spôsobené aj tým, ako často a intenzívne sa s nimi rozprávate. Detičky nám totiž rozumejú viac, ako by sme si mohli myslieť. Hoci ešte nechápu obsah toho, čo vravíme, intonáciu vnímajú veľmi dobre. A tak si s nimi a im spievajte, čítajte, recitujte a hovorte „s nimi“ o čomkoľvek a kedykoľvek ste spolu.
Skúsenosti tiež potvrdzujú, že detičky, ktoré majú starších súrodencov, respektíve sú v detskom kolektíve od raného detstva, sa motivovanejšie rýchlejšie sa rozrozprávať, keďže chcú s ostatnými deťmi plnohodnotne komunikovať.
Naopak rozhodne nepomáha, ak sa s deťmi rozprávate spôsobom, že sa snažíte prispôsobiť „ich reči“. Hovorte s nimi úplne normálne, aby chápali, že toto je ten správny spôsob rozprávania.
4 skvelé hry na rozrozprávanie dieťaťa
- Hovorte dieťaťu obľúbené riekanky Varila myšička kašičku či Aká veľká vyrastieš?Ukazujte mu všetko na rúčke a spolu s ním zdvíhajte ruky a nahlas odpovedajte: „Taká veľká!“
- Hľadanie dieťaťa – deti milujú hry na schovávačky. Hrajte sa spolu na to, že tentokrát je ukryté dieťatko. Tvárte sa, že ho nevidíte a hľadáte ho. Možno na to použiť dečku či látkovú plienku, ktorú dáte pred dieťa a následne sa nahlas pýtate, kde je. Potom ho vždy odkryte a zvolajte: „Tu je!“ Garantujeme vám skvelú zábavu.
- Opisujte rôzne činnosti. Hrajte sa spolu s bábikami alebo kockami a všetko, čo práve robíte – česanie, obliekanie, prípadne stavanie veže, nahlas komentujte.
- Porozkladajte pred dieťa rozličné predmety, ktoré už pozná a postupne sa ho pýtajte: „Kde je kocka?“, „Akej farby je tento vláčik?“ alebo „Ukážeš mi levíka?“
Internet a televízia rozvoju detskej reči nepomáhajú
Posadiť deti pred televízor, prípadne im dať do ruky mobil, nech si pozrú videá na Youtube, je zdanlivo jednoduché, avšak rozhodne nijako výchovné. Televízor a internet bez akejkoľvek interakcie detskú reč nijako nerozvíjajú, skôr naopak. Pasívne sledovanie programov, často aj nevhodných vzhľadom k veku dieťaťa, je doslova kontraproduktívne.
Majte na pamäti, že 20 minútkami denne síce nič nepokazíte, ale iba v prípade, ak budete dbať na správny výber programu a budete ho sledovať spolu s dieťaťom.
